„Šup sem, šup tam, nám už je to všetko jedno, šup sem, šup tam, nám už je to fuk." Podľa tejto mierky kompetentní šafárili a šafária so štátnym majetkom v Slovenskej republike. Neštítia sa nebrať v úvahu existenciu človeka, jeho základné práva, ľudskosť už dávno stratili nie len zo svojho slovníka, ale najmä zo svojej mysle. Pokiaľ skutočne niekto neodolateľne túžil po presne tých domoch, lepšie povedané parcelách, na ktorých stoja rozpadajúce sa domy, a záhradách okolo nich, ktoré zúrodňovali dlhoroční zamestnanci štátneho podniku, určite existovala forma a spôsob, ako to riešiť v období likvidácie štátneho podniku. Jedna z možností mohlo byť ukončenie nájmu, s návrhom na ďalšie vhodné riešenie bývania pre nájomníkov, prípadne odpredaj týchto nehnuteľností v zmysle zákona.
Namiesto toho sa nájomníci dočkali šikanovania, nedodržiavania zákonov, uvádzania do omylu a v konečnom dôsledku prepisu nehnuteľností na Katastrálnom úrade na iných vlastníkov, ako to ukladal zákon, a to v tom istom čase, keď osobne správca konkurznej podstaty obyvateľom sľuboval odpredaj domov aj so záhradami, ale vtedy už bolo dávno rozhodnuté, kto bude budúcim vlastníkom daných nehnuteľností.
bola skutočne Krajským súdom v Košiciach akceptovaná a dokonca schválená, tak môžeme povedať, že v zmysle zákona
Obyvatelia Zvolenskej ulice už vyše 12 rokov žijú v nedôstojných podmienkach obmedzovaní majiteľom domov a vodovodu na prívod pitnej vody na ráno a večer.
Občan verzus Vláda SRŽivotné krédo: Prežiť na Slovensku"To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,..."
Zoznam autorových rubrík: Základné práva, Rok 2012, Súkromné